Pri príležitosti osláv dňa materinského jazyka: 21. februára

Medzinárodný deň materinského jazyka bol vyhlásený, aby nám pripomínal potrebu zvyšovať povedomie o jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti sveta. V súčasnosti, kedy sa z povrchu zemského vytratí každé dva týždne jeden jazyk spolu so svojim kultúrnym dedičstvom, nadobúda oslava materinského jazyka predtým nevídaný význam. Menšie národné jazyky ako i jazyky domorodé majú na svete svoje miesto a rovnaké právo na prežitie ako veľké jazyky. Bohužiaľ, až 43% z odhadovaných 7000 jazykov, ktorými sa na svete hovorí, je ohrozených. Iba niekoľko stoviek jazykov skutočne získalo miesto vo vzdelávacích systémoch a vo verejnej sfére, pričom menej ako sto z nich sa širšie používa vo svete digitálnom.

Čo sa prihodilo 21. februára?

Počas protestu v roku 1952 voči snahe úradov odstrániť bengálský jazyk, ktorý predstavoval menšinový jazyk v terajšej oblasti Bangladéša a jeho nahradenie urdštinou, boli políciou zastrelení štyria študenti na univerzite v Dáke v Bangladéši. Títo študenti manifestovali za uznanie ich rodného jazyka bengálčiny, ktorú chceli úrady odstrániť z univerzity v prospech „väčšieho“ jazyka, ktorým v tom čase hovorili mocní. Preto sa v roku 1999 UNESCO rozhodlo vyhlásiť 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka a od roku 2000 si ho pravidelne celosvetovo pripomíname.

Jazyky sa vytrácajú na celom svete a to najmä tým, že jazyky silnejších mocností pohltia jazyky tých slabších. To však prináša sociálnu nespravodlivosť, pretože spolu so zavrhnutím materinského jazyka je do určitej miery zavrhnutá i jazyková rozmanitosť, vzájomne prepojená a závislá od tej biologickej. Okrem toho, akýkoľvek faktor podporujúci stratu jazykovej rozmanitosti rovnako podporuje i stratu tradičných vedomostí. Lingvista Ken Hale preto tvrdí: „Keď jazyk zomrie, stratíme veľké intelektuálne bohatstvo, ako keby hodili bombu na múzeum v Louvri“. Takto sa vyjadril k plánu schválenému Holandským parlamentom 29. septembra 2015, ktorý zavádzal postupné nahradenie holandského jazyka na základných školách v prospech angličtiny.

 Paradox esperanta – jeden jazyk pre všetkých, druhý jazyk pre každého

„Je najvyšší čas, aby rôzne národy pochopili, že neutrálny jazyk by sa mohol stať skutočnou baštou pre ich kultúry, proti monopolistickému vplyvu jedného či dvoch jazykov, ako sa to dnes stále viac a viac stáva skutočnosťou. Úprimne dúfam, že esperanto bude rýchlo napredovať, aby pomohlo všetkým národom sveta.” S týmto vyjadrením na tému jazykovej rovnosti prišla bývalá prezidentka Islandu Vigdis Finnbogdottir.

Esperanto môže slúžiť ako ochrana proti zanikaniu menších jazykov, práve vďaka skutočnosti, že za ním nie sú štáty, ekonomické systémy, imperialistické snahy, ani národy, ktorých záujmom by bolo odstránenie iných národov, odstránenie národných jazykov alebo získavanie ich trhov. Za esperantom už viac ako 130 rokov stoja ľudia dobrej vôle, ktorí sa usilujú o spravodlivosť pre všetky kultúry a všetky jazyky, a za mier medzi národmi. UEA  (Svetový esperantský zväz) slávi 21. február už veľa rokov a ctí si jeho posolstvo jazykovej spravodlivosti, ktorú rozumie ako uplatnenie práva každého jazyka na jeho existenciu. UEA verí, že esperanto paradoxne nie je eliminátorom jazykov, rovnako ako sa to často stáva s jazykmi svetových ekonomických mocností. Práve naopak, esperanto ako neutrálny jazyk pre všetkých má schopnosť ochrániť menšie jazyky, pričom vie zabezpečiť celosvetovú komunikáciu (a dokonca omnoho efektívnejšie ako to robia národné jazyky).

Medzi základné hodnoty Medzinárodného dňa materinského jazyka patrí právo všetkých ľudí hovoriť svojim rodným jazykom. Tieto hodnoty častokrát zdieľajú i ľudia hovoriaci plánovým jazykom esperanto. Esperanto je nielen jednoduchšie ako iné jazyky, ale vedecké výskumy dokazujú jeho propedeutickú hodnotu, ktorá mu dáva atribúty akéhosi “urýchľovača” na učenie sa cudzích jazykov. Tento pestrý a živý jazyk si je možné osvojiť už za niekoľko mesiacov, pričom pri bežnej výuke v škole stačí jeden školský rok. Jeho neutralita z neho robí nástroj na férovú nadnárodnú komunikáciu, pričom jeho jednoduchosť zabezpečuje odstránenie jazykových bariér, ktoré sú často prítomné pri komunikatívnej úrovni zložitejších cudzích jazykov.

Esperantisti učia aj slovenčinu – online a zadarmo

Sú to práve slovenskí esperantisti, ktorí sa podieľali na vzniku prvého a zároveň jediného bezplatného mnohojazyčného online portálu na výučbu slovenského jazyka www.slovake.eu. Tento je pre všetkých používateľov úplne zadarmo, funguje momentálne v šestnástich jazykoch a registrovalo sa na ňom už viac ako 144.000 ľudí z 200 krajín. V súčasnosti pracujú aj na ďalších portáloch pre iné jazyky. Podporujú a chránia tak aj národné jazyky rôznych štátov.

Približne tisíc ľudí, ktorí hovoria esperantom odmalička

Ešte je málo známe, že existuje asi tisíc „Esperanto-denaskuloj“ (teda „rodení hovoriaci esperantom“), ktorí sa učia jazyk doma alebo sa ho naučili v detstve od rodičov. Existujú aj osobité rodinné stretnutia, kde sa schádzajú títo rodení hovoriaci esperantisti z mnohých krajín. Napr. aj Ulrich Brandenburg, niekdajší nemecký veľvyslanec, sa naučil esperanto v detstve, alebo aj bývalý vedúci slovenského oddelenia pre preklad v Luxemburgu v rámci Európskeho parlamentu Pavol Tvarožek.

 

Existujú rodený hovoriaci?

Ludoviko Zamenhof si bol dobre vedomý toho, že práve skupina ľudí, ktorá by prijala esperanto ako svoj rodný jazyk by mohla zabezpečiť život tohto jazyka. Napodiv sa to v dnešnej dobe naozaj deje, a tzv. “denaskuloj” ozaj existujú v rôznych kútoch sveta. Esperantskí rodení hovoriaci sú viditeľní v jazykovej komunite esperanta napriek svojmu relatívne malému počtu – napríklad pri spracovaní esperantskej Wikipédie, ktorá má teraz už takmer 350.000  článkov (slovenská Wikipédia ich má napríklad  247 850). Vývin komunity esperantských „denaskuloj“ ukazuje, že esperantu sa už dávno podarilo dosiahnuť postavenie živého jazyka a že jazyk sa ďalej vyvíja. O tom svedčí aj stále väčší záujem o tento jazyk na internete ako aj na podujatiach organizovaných nadšencami.  

 

Esperantský jazykový kurz na Duolingo.com: aktuálne viac ako 1,5 milióna študentov esperanta.

Počet tých, ktorí sa učili esperanto ako druhý jazyk a pravidelne ho používajú, sa odhaduje na niekoľko sto tisíc ľudí – viac než stonásobok počtu rodených hovoriacich. Podľa rôznych odhadov sa esperanto učilo už niekoľko miliónov ľudí.

Napríklad na veľmi populárnej stránke na učenie sa cudzích jazykov Duolingo.com je aktuálne viac než 1500000 študentov zapísaných do jazykového kurzu esperanta:
https://www.duolingo.com/courses/en  a na stránke www.lernu.net, ktorá je najväčšou mnohojazyčnou platformou na bezplatné učenie sa esperanta na svete (funguje vo vyše 30 jazykoch, vrátane slovenčiny) je už viac ako 356.000 registrovaných užívateľov z 200 krajín sveta.

 

Rozhovor s esperantskými rodenými hovoriacimi na YouTube

Na YouTube môžete vidieť aj rozhovor s niekoľkými esperantskými rodenými hovoriacimi (denaskuloj) s titulkami vo viacerých jazykoch, vrátane slovenčiny: https://www.youtube.com/watch?v=UzDS2WyemBI  

 

Esperanto na Slovensku už 117 rokov

Aj u nás na Slovensku sa venujú ľudia esperantu – a dokonca aj na celosvetovej úrovni. Napríklad v roku 2016 sa konal v Nitre 101. svetový kongres esperanta, za účasti 1300 osôb zo 60 krajín. Tento rok esperantisti organizujú viacero zaujímavých podujatí k téme jazykov: Stretnutie polyglotov (Polyglot Gathering – www.polyglotbratislava.com, Medzinárodný mládežnícky kongres (IJK – https://ijk2024.tejo.org/) alebo napr. 109. Svetový esperantský kongres, ktorý sa uskutoční vôbec po prvýkrát v Afrike – v mesta Arusha v Tanzánii (https://uea.org/kongresoj) 

U nás sa to všetko začalo v roku 1907 – vtedy vyšla v Martine prvá učebnica esperanta v slovenčine „Základy medzinárodnej reči esperanto od Doktora Zamenhofa“, ktorú preložil a vydal Albert Škarvan (https://100.esperanto.sk/). 

Spoznajte medzinárodný jazyk esperanto aj vy! Naučiť sa tento jazyk môžete aj bezplatne napr. na stránke: www.lernu.net alebo aj na https://learn.esperanto.com/sk/.

PS: Plagát k téme dnešného dňa (voľne použiteľný), pripravený esperantistami a preložený do 31 jazykov (vrátane slovenčiny):  https://esperantoporun.org/eo/tago-de-la-gepatra-lingvo-2024/ 

Príhovor UEA k dnešnému dňu (v slovenčine):
https://esperantoporun.org/wp-content/uploads/2024/02/Slovaka-Mesago-de-UEA-2024.pdf 

 

Peter Baláž
Predseda SKEF

 

Kontakt:
Peter Baláž
Predseda SKEF
+421 902 203 369
skef.esperanto@gmail.com
Slovenská esperantská federácia
www.esperanto.sk