Také ľahké je esperanto

Tento medzinárodný jazyk sa učí množstvo ľudí vo viac ako 100 krajinách celého sveta.
Esperanto umožňuje bezprostredný kontakt človeka s človekom.

Každý rok sa konajú stovky medzinárodných seminárov, kongresov, letných táborových stretnutí a iných esperantských podujatí.
Rádiové stanice celého sveta vysielajú denne na krátkych a stredných vlnách esperantské programy. Služba PASPORTA SERVO ponúka mladým ľuďom, ktorí poznajú esperanto, bezplatné prenocovanie rodinách vo viac ako 70 krajinách sveta.

Úspech a obľuba esperanta je predovšetkým v jeho jednoduchej zvládnuteľnosti. Slovná zásoba je prevzatá mnohých jazykov sveta, mnohé slová majú medzinárodný charakter. Gramatika je celkom jednoduchá, bez akýchkoľvek výnimiek. Premyslený systém tvorby slov podstatne znižuje množstvo slovíčok, ktoré je potrebné zvládnuť a vedie k tvorivosti v jazyku.

Už počas niekoľkých týždňov štúdia si môžete v esperante dopisovať alebo konverzovať na medzinárodných stretnutiach s priateľmi z celého sveta. Prečo je esperanto také prekvapivo jednoduché, jasne uvidíte z nasledujúceho prehľadu.

Píše sa tak, ako sa vyslovuje

Výslovnosť nespôsobuje, zvlášť nám Slovákom, žiadne problémy. Pokiaľ ide o prízvuk, existuje jediné pravidlo – všetky slová majú prízvuk na predposlednej slabike: ho-te-lo, a-mi-ko, kon-ti-nen-to.

Esperanto má fonetický pravopis (rovnako sa píše aj vyslovuje).

Niektoré písmená sú odlišné:

ĉ – čítame ako č: ĉokolado čítame čokoládo

ĝ – čítame ako dž: ĝirafo čítame džiráfo

ĥ – čítame ako ch: ĥoro čítame chóro

ŝ – čítame ako š: ŝablono čítame šablóno

ĵ – čítame ako ž: ĵurnalo čítame žurnálo

Slabiky di, ti, ni, li, de, te, ne, le sa čítajú vždy tvrdo:
dy, ty, ny, ly,…

Od 1 do nekonečna

0 nul 5 kvin 10 dek 100 cent 10 000 dek mil
1 unu 6 ses 12 dek du 200 ducent 100 000 cent mil
2 du 7 sep 20 dudek 1 000 mil 1 000 000 miliono
3 tri 8 ok 21 dudek unu 2 000 dumil 1 000 000 000 miliardo
4 kvar 9 naŭ 30 tridek 2 001 dumil unu

Pomocou týchto čísloviek už spočítate množstvo ovečiek!

Radové číslovky sa tvoria koncovkou -a :

unua prvý, prvá, prvé

mil-naucent-kvindek-naŭa 1959-y, -a, -e

Princíp stavebnice

Slabiky, ktoré majú slovotvorný význam, robia esperanto osobitne jednoduchým. Tu sú niektoré z nich:

predpony:

bo- príbuzný získané sobášom: frato = brat, bofrato = švagor

ek- začiatok deja: kuri = bežať, ekkuri = rozbehnúť sa

fi- nemravnosť: homo = človek, fihomo = nemravník

ge- obidve pohlavia spolu: geknaboj = chlapci a dievčatá

mal- opak: hela = svetlý, malhela = tmavý

mis- nesprávnosť, chyba: uzi = použiť, misuzi = zneužiť

pra- ako slovenské pra-: patro = otec, prapatro = praotec

re- znovu, naspäť: doni = dať, redoni = vrátiť

prípony:

-ar- súhrn, skupina: kanto = pieseň, kantaro = spevník

-er- častica, zložka celku: neĝo = sneh, neĝero = vločka

-ebl- možnosť: legi = čítať, legebla = čitateľný

-eg- zväčšovanie: pordo = dvere, pordego = brána

-et- zdrobňovanie: hundo = pes, hundeto = psík

-ej- miesto: lerni = učiť sa, lernejo = škola

-em- náchylnosť, sklon: ridi = smiať sa, ridema = usmievavý

-estr- predstavený, šéf: urbo = mesto, urbestro = starosta

-id- mláďa: kato = mačka, katido = mača

-ig- robiť nejakým: blanka = biely, blankigi = bieliť

-iĝ- stávať sa nejakým: blankiĝi = blednúť

-il- nástroj, pomôcka: tranĉi = rezať, tranĉilo = nôž

-in- ženský rod: knabo = chlapec, knabino = dievča

-ist- profesia: instrui = učiť, instruisto = učiteľ

-ul- osoba: fremda = cudzí, fremdulo = cudzinec

Pomocou slovotvorných slabík je možné aj z mála základných slov odvodiť veľa nových pojmov.

Tu je malá skúška:

Keď „sana“ znamená „zdravý“, ako sa povie:

chorý, uzdraviť sa, liek a čo potom znamená:

Sanigi, malsanulo, malsanulejo?

Riešenie:

chorý – malsana, uzdraviť sa – saniĝi, liek – sanigilo,

sanigi – uzdraviť, malsanulo – chorý človek, malsanulejo – nemocnica

Gramatika bez výnimiek

Existuje len jeden člen – určitý, ktorý je rovnaký pre všetky podstatné mená v jednotnom aj množnom čísle:

La – ten, tá, to, tí, tie

Neurčitý člen neexistuje.

Koncovky:

Všetky podstatné mená končia na -o

a všetky prídavné mená končia na -a :

granda domo – veľký dom

V množnom čísle sa k podstatným a prídavným menám pripája -j:

grandaj domoj – veľké domy

Príslovky majú podobne ako v iných jazykoch vlastnú koncovku. a to je -e:

Eva estas bela. – Eva je pekná. (príd. meno)

Eva kantas bele. – Eva spieva pekne. (príslovka)

V esperante sú len dva pády. Sú rovnaké pre všetky skloňované slovné druhy:

prvý pád (nominatív):  la bela virino – pekná žena (kto, čo)

štvrtý pád (akuzatív):  la belan virinon – (vidím) peknú ženu (koho, čo)

Ostatné pády existujúce v iných jazykoch sa v esperante tvoria iba pomocou predložiek, po nich nasleduje prvý pád (nominatív):

de la ronda tablo – (z) okrúhleho stola (2. pád)

al la ronda tablo – (k) okrúhlemu stolu (3. pád)

Na označenie smeru sa používa štvrtý pád:

en la parko – v parku

en la parkon – do parku

Osobné zámená sú:

mi = ja ni = my
vi = ty vi = vy
li = on, ŝi = ona, ĝi = ono ili = oni

Li a ŝi sa používa len na označovanie osôb.

Pre všetky zvieratá, neživé veci a pojmy sa používa zámeno ĝi.

Privlastňovacie zámená sa tvoria pripojením -a k osobným zámenám:

mia = môj, via = tvoj, lia = jeho …

Stupňovanie prídavných mien sa robí pomocou predložiek „pli“ (viac) a „la plej“ (najviac):

granda = veľký, pli granda = väčší, la plej granda (el) = najväčší (z)

Slovesá sa časujú pravidelne. Neexistujú nepravidelné slovesá. Na tvorenie minulého, prítomného a budúceho času úplne stačia tri koncovky:


prítomný čas – as

mi estas – (ja) som

vi amas min – (ty) ma miluješ

ŝi kisas min – (ona) ma bozkáva

minulý čas – is

ni forgesis – (my) sme zabudli

vi dancis – (vy) ste tancovali

ili trinkis – (oni) pili

budúci čas -os

mi dankos al vi – (ja) ti budem ďakovať

li ĝojigos vin – (on) ťa poteší

ĝi (hundo) kuros – (on – pes) bude bežať

Podobne sa tvoria aj ďalšie slovesné tvary:

Podmieňovací spôsob koncovkou -us:

mi kantus – spieval by som

Rozkazovací spôsob koncovkou -u:

kisu min – pobozkaj ma

Neurčitok (infinitív) koncovkou na -i:

Mi ne povas foriri. – Nemôžem odísť.

Otázky vyžadujúce odpoveď Áno – Nie, začínajú vždy časticou „ĉu“, ostatné opytovacím zámenom:

Ĉu vi amas min? – Ľúbiš ma?

Kiu elpensis tion? – Kto to vymyslel?

Kion vi vidis? – Čo si videl?

Zápor sa tvorí slovkom „ne“ stojacim pred slovom, ktoré popierame. Vo vete môže byť iba jeden zápor.

Ŝi ne kredas al vi. – (Ona) ti neverí.

Slovosled je v esperante celkom voľný (ako v slovenčine):

Knabino amas viron. – Dievča ľúbi muža

Viron amas knabino. – Muža ľúbi dievča.